Zverejnené: 17. apríla
Amerika - Marec 2008
Deň 6


V dnešný deň sa nič zvláštného nestalo. Slnko svietilo a my sme opäť strávili na obede minimálne hodinu a pol :-) Banda asi šiestich ľudí sme sa vybrali do mexickej reštaurácie, no, skôr to malo bližšie k rýchlemu stravovaniu. Ja, neznalý španielčiny, som si vyberal podľa pekného obrázku a ľúbozvučného názvu. Keď som pri stole povedal, že som si objednal camarones, ozvalo sa: "To vieš, že camarones sú krevety, hej?". Tak som sa len v duchu prežehnal a začal som sa zmierovať s tým, že zostanem hladný. Ale! Také úžasné krevety som v živote nejedol! Boli úplne skvelé, ponorené do pikantnej omáčky, nádherná explózia chutí. Ja mám pikantné jedlá rád, no nabudúce budem pri výbere jedla predsa len viac premýšlať. Dať si v mexickej reštaurácii niečo čo má prívlastok "al diablo" chce buď odvahu, alebo poriadny zmätok v hlave (hádajte ktorý prípad sa vzťahuje na mňa :-). Odpovede posielajte na e-mail pavuk@7gods.org. Zo správných odpovedí bude vylosovaný výherca vecnej ceny). Aby som v tom nebol sám, za mnou stojaci PeZ bol rovnako odvážny/zmätený (nehodiace sa škrtnite) a objednal si štýlom: "Dám si to isté čo on". Počas obeda som sledoval PeZa ako sa mu darí v omáčke loviť krevety a zbadal som malý rozdiel medzi jeho a mojím tanierom. Mne sa na okraji hromadili tvrdé krevetie plutvy (z kreviet sa konzumuje len mäsité telíčko, ostatok je odpad), u neho som zbytky nevidel. Pre istotu som sa PeZa opýtal: "Ehm, vieš, že plutvy sa na krevetách nejedia, hej?", odpoveďou mi bolo jeho tiché chrum, chrum. No, keby ma nepálili všetky chuťové bunky, aj by som sa zasmial :-) Našťastie som mohol (prí)jemné pálenie v dutine ústnej uhasiť skvelým pomarančovým džúsom, ktorý v podniku Traja bratia predávali.
Aby mojim pikantným krevetám z obeda nebolo v brušku smutno, na večeru sme skočili do indickej reštaurácie. Škoda, miesto si už nepamatám, ale keď tam pôjdem nabudúce, zapíšem si to ;-) V indickej reštaurácii maju všetko pikantné (teda, okrem výborného jogurtového nápoja lassi a servítok na stole) a všetky jedlá sú tam vegetarianské (to aby hinduisti nezjedli svojho prevteleného dedka). Ak sa rozhodnete ísť do indickej reštaurácie, vyberte si takú kde pracujú a kde sa stravujú indovia. Nebudete ľutovať. Rovnako to platí aj pre iné stravovacie podniky ponúkajúce zahraničnú kuchyňu.

Ako som už písal, mal som k dispozícii Ford Focus. Budíky boli trochu neprehľadné, ale v tme svietili krásne. Až som sa skoro zabúdal pozerať na cestu, tak ma hypnotizovali :-) V USA majú to isté čo my tu, akurát sú vo veciach drobné rozdiely. Všetko je tam väčšie a ďalej. Autá su vačšie ako naše európske, ale priamo úmerné sú k tomu aj parkoviská. To len PeZ, keď mal všade na parkovisku veľa miesta, schválne zaparkoval so svojím Malibu medzi dve autá a potom sa nám s Bobom smial ako sa súkame von. Ručná brzda sa nevolá ručná, ale parkovacia. Aby v tom bol ešte vačší hokej, niekedy ani nieje ručná, ale ovláda sa nohou, je vľavo od brzdového pedálu. Aprops, pedále. Vo väčšine amerických áut by ste spojkový pedál hľadali zbytočne. Autá nemajú manuálnu prevodvku, ale automatickú, takže počas jazdy nepotrebujete preradzovať a stačí vám šliapať len na brzdu a plyn. Radiaca páka z auta úplne nevymizla, akurát su na nej písmena D (drive - vpred), P (park - parkovanie), R (reverse - dozadu), N (neutral - neutrál). Pokiaľ nemáte páku v polohe P a nemáte zošlápnutý brzdový pedál, nenaštartujete. Ak máte naštartované a zaradíte D a pustíte brzdu, pohnete sa aj bez toho, aby ste šliapli na plyn. Prevažná väčšina áut má automatické zapínanie svetiel podľa vonkajších podmienok a nemá zadné oranžové smerové svetlá. Pri dávaní smerového signálu sa rozblikajú zadné brzdové/obrysové svetlá, čo je dosť metúce. Aspoň sme mali nad čím neveriacky krútiť hlavami. !Všetky! autá v USA s kufrom vzadu majú bezpečnostné otváranie kufra zvnútra, to preto, ak by vás niekto uniesol, aby ste mu mohli ujsť. Nám sa to zdá trochu absurdné, ale podľa mňa ss kvôli tomu už určite niekto v USA súdil (a vyhral). Jedna z vecí, ktorá mi veľmi chýba v mojom aute, ale zase sa nachádza v takmer každom americkom, je tempomat. Automatický regulátor rýchlosti jazdy. Veľmi užitočná vec pri jazde na väčšie vzdialenosti. A v USA to využijete, to mi verte, tam je všetko väčšia vzdialenosť :-) K neduhom amerických áut nesmiem zabudnúť zarátať mäkkosť podvozku. Žiaľ, je to daň za komfort. Nechápem ako ich autá môžu úspešne absolvovať losí test. Ondrej by o tom vedel rozprávať ... Pri minulom pobyte v USA otočil požičané auto na strechu. Takže, v amerických autách nerobte prudké vyhýbacie manévre a nesnažte sa zároveň prudko brzdiť a točiť volantom. Ľuďom so slabším žalúdkom by vo vašom aute mohlo prísť nevoľno. A čo využijete určite? Blikanie svetiel a trúbenie, ktoré sa dá aktivovať diaľkovým ovládaním. Bez toho by sme naše autá hľadali na ich obrovských parkoviskách ešte dnes. Aj keď, PeZovi sa vždy namiesto zablikania a zatrúbenia podarilo diaľkovo otvoriť kufor. Škoda, že sa už diaľkovo nedal zavrieť ...

DSC06102.JPG
Vľavo otáčkomer, vpravo ukazovateľ rýchlosti.
A mal som zatiahnutú parkovaciu brzdu :-)
DSC06104.JPG
Počúvate stanicu 106,9 ...
Normálne dostávam chuť ísť si sadnúť do auta a počúvať rádio.


Pokračovanie
Valid HTML 4.01!
Copyright 2008 PAVUK