Zverejnené: 14. marca
Amerika - Marec 2008
Deň 0


Vstával som o štvrtej ráno. Strašné :-) A to nehovorím, že som sa asi trikrát v noci zobudil v strese, že som zaspal budík a lietadlo do Paríža je už dávno preč. City taxi bolo pred domom načas, snáď som nezaudol vypnúť vodu a žehličku. Aj keď, teraz je to už jedno :-)

Cestou na letisko som sa zastavil po Boba, naložili sme ho a vyrazili sme. Vie sa o mne, že nerád lietam, Bob sa mi už týždeň dopredu vyhrážal, že si kúpi knihu o leteckých neštastiach a bude mi znej predčítať počas letu. Keď nám cestou na letisko prebehli cez cestu dve čierne mačky, smiali sme sa už obaja :-) Čo nám iné ostávalo, že :-)

Z Prahy sme leteli najprv do Paríža, kde sme si mali presadnúť do druhého lietadla, ktoré nás malo odviezť až do San Francisca.

Prestup bol dosť dramatický, mali sme na neho len jednu hodinu. Na CDG sa veselo stavia, a medzi príletovou a odletovou halou, nás po letisku vozil autobus. Ešte, že hlásili zastávky aj v angličtine, ináč by sme tam krúžili doteraz. Naše lietadlo ešte ani neodštartovalo a už malo meškanie :-(. Vraj ho vymieňali. Skoro ako v tom vtipe kde v Rusku "vymeňali mašinu ... za pirožky i vodku". S Bobom sme si chceli kúpiť niečo na pitie. Mali tam jedno predajné miesto, "Le Bar". Pulp fiction hadr. Platobné karty nepríjmali, tak Bob musel v zmenárni zameniť CZK za EUR.

Air France sa počas letu o nás vzorne starala, jedlo bolo fakt vynikajúce. Škoda, že displej predomnou poblikával :-( Premýšľal som o tom, že by som sa to pokúsil opraviť, ale pri pomyslení na to, ako by sa tvárili stewardky, že im rozoberám lietadlo, som to radšej vzdal. Občas som drgol do Boba aby prestal chrápať a aj napriek meškaniu a turbulenciám sme v zdraví dorazili.

Tam nás už čakal PeZ a Dan, leteli o par minút skôr cez Amsterdam. Síce dorazili načas, ale Lufthansa im nedala počas letu poriadne najesť ... Tak neviem čia cesta bola lepšia.

Vyrazili sme z požičovne áut, a ja, aj napriek tomu, že som sa zastrájal, že v žiadnom prípade nechcem Forda, som bol po prílete a problémoch s mojou kartou (29. február! a mne akurát vo februári skončila platnosť) taký zmätený, že som im zaňho ešte aj poďakoval.

Keď sme pri kartách, Bob si nechal tú svoju doma, hehe. Samozrejme, že sme sa mu kvôli tomu smiali :-)

Cestou do hotela sme sa zastavili v práci po telefóny (keď v amerických filmoch hlavný hrdina hľadá signál, nieje to výmýsel. Pokrytie je tu naozaj slabé.), celkom pohodovo som tam trafil. Pri ceste z práce do hotela to bolo horšie, kompletne som minul zjazd z diaľnice, trochu som sa pomotal po Mountain View, ale nakoniec som sa našiel. Som na seba samozrejme patrične pyšný :-)

Na večeru sme nešli nikam ďaleko, zapichli sme to do Clarke's. PeZ bol po lete a ceste do hotela natoľko zmätený, že keď sa ho obsluhujúca slečna opýtala ako sa volá (aby naňho vedeli zakričať keď bude jeho jedlo hotové), tak odpovedal "I do not care" :-) To sa mi to smeje, keď som tu už druhý krát ;-) "Domáci" hamburger bol super :-) Americké pivo doporučujem. Lager majú fakt veľmi dobrý. Či už čapované, alebo fľaškové, oboje su veľmi dobré.

A potom už vytúžený spánok. Po vyše 24 hodinách bez spánku a 10000 km som si ho zaslúžil, nie? :-)

DSC05916.JPG
Reklama na lidovky o siedmej ráno na Ruzyni v podaní veselého Boba.
DSC05917.JPG
Troj milimetrový zozstrih sa mi podaril pár dní pred služobkou, no ... OpenSolaris!
DSC05920.JPG
Malé lietadlo lietajúce medzi Prahou a Parížom
DSC05922.JPG
Ešte sme nevzlietli a už meškáme. A Francúzi sa smejú ...
DSC05923.JPG
Takto dobre nás tam kŕmili!
DSC05925.JPG
The Kingdom. Pozrel som si prvých 10 minút a potom som sa na to vybodol.
Strašný film na strašnom displeji.
DSC05927.JPG
Bob sa mi smeje pri turbulenciách.
DSC05928.JPG
Ako sardinky ... Ešte, že som sedel pri chodbičke.


Pokračovanie
Valid HTML 4.01!
Copyright 2008 PAVUK