Švajčiarska životná epizóda

Google ads


Zverejnené: 15. apríla
Nič zvláštneho sa od posledného príspevku z 25. februára neudialo. Mali sme tu
pekne, mali sme tu škaredo, bol som na off site firemnej schôdzi v čokoládovni
a na paintballe a prišla ma na týždeň navštíviť Ivanka. Mám v hlave
pripravených pár riadkov textu, žiaľ nedostal som sa k tomu aby som vám ho
ponúkol na tejto stránke. Aspoň som spracoval fotky, ktore som za
predchádzajúce obdobie nafotil, nech sa páči.

Zverejnené: 25. februára
Po niekoľkých týždňoch zoznamovania sa so Švajčiarskom, Zürichom a Googlom sa
ma firma rozhodla vyslať na služobnú cestu. Neviem ako vy, ale ja som mal s
organizovaním služobnej cesty iné skúsenosti než tie, ktoré som zažil minulý
týždeň v Googli. Možno je to špecialita len našeho týmu, ale to, že mam byť
od pondelka v Mons v Belgicku som sa dozvedel v piatok podvečer. Ešte, že
žijeme v dobe Internetu, platobných kariet, objednávania, rezervovania a
platenia cez Internet.
Ak sa rozhodnete zarezervovať si hotel v Mons telefonicky a neviete po
francúzsky, rovno na to zabudnite.
Našťastie som našiel na WWWebe hotel Ibis s použiteľným anglickým rozhraním.
To, že to bude s obyvateľmi Mons, resp. Belgicka ohľadne jazykových znalostí
neutešené som sa následne presvedčil na mieste. Občas mi nešlo nesmiať sa im
rovno do tváre, pripadal som si ako v tejto časti Priateľov.
Všetko som si platil z vlastného a teraz mi neostáva nič iné len dúfať, že som
vyúčtovanie služobnej cesty urobil korektne a chechtáky ( - peniaze, kto ich má,
ten sa chechtá) sa mi vrátia.
Do Mons sa lieta obtiažne a draho, preto som ja a ešte jeden kolega (Kanaďan
so švajčiarskymi rodičmi) leteli približne hodinu do Amsterdamu aby sme sa
následne vlakom vybrali na 4 hodinovú cestu do Mons s jedným prestupom v
Bruseli. Vlaky v Holandsku/Belgicku vyzerali staro a zašlo. Je dosť možné, že
som sa len nechal rozmaznať vlakmi vo Švajčiarsku, ale k tomu viac informácií
inokedy.
Malé upozornenie, ak sa rozhodnete naplánovať si cestu vlakom z Holandska tak
pozor na to, že na ich webových stránkach nefunguje dobre prepínanie do
anglického jazyka. Reklamná vsuvka. V takýchto prípadoch doporučujem používať
ako prehliadač Google Chrome a jeho automatický preklad stránok. Koniec
reklamnej vsuvky.

Belgická krajina je o niečo menej plochá ako krajina holandská, ale je
rovnako deprimujúca, najmä keď sa k tomu pridá častý dážď. Priemerné zrážky sa
v Belgicku ročne pohybujú medzi 700 až 1000 mm. Pre porovnanie, na Slovensku
priemerný ročný úhrn zrážok kolíše od menej ako 500 mm v oblasti Galanty, Senca
a východnej časti Žitného ostrova do približne 2 000 mm vo Vysokých Tatrách
(Zbojnícka chata 2 130 mm)
. Zdroj: http://www.shmu.sk/sk/?page=1064.
Na druhej strane ma potešili teploty tesne pod 9 stupňov Celsia, dokonca som si
vonku dovolil rozopnúť dve z troch búnd čo som si zo Švajčiarska na sebe
doniesol.
Mons je malé študentské mestečko s bohatou históriou (rozumej, okupoval ho
takmer každý kto šiel okolo). V dobe keď som sa tam nachádzal takmer v jednom
kuse pršalo, ulice vyzerali ako rozmbombardované (asi dostali granty z EU na
opravu kanalizácie), na zbytkoch chodníkov sa večer povaľovali psie exkrementy
(ešte horšie ako na Smíchove, fakt) a vrecia s odpadkami. Typicky vyzerajúceho
Belgičana človek pomaly ani nestretne. Spolu s Plzňou bol Mons zvolený
európskym mestom kultúry pre rok 2015. Snáď sú na tom s kultúrou lepšie ako s
tým čo som napísal vyššie.
Jeden deň cesta tam, jeden deň cesta späť, medzitým som sa venoval práci.
Prirodzene, nemôžem presne popisovať čo a kde som robil, ale neďaleko Mons
som sa staral o autá, ktoré firma používa pre mapovanie rôznych častí našej
planéty.

Malé technické intermezzo.
Časť mojej pracovnej činnosti v Belgicku zahŕňala kontrolu 3G USB modemov v
autách a na sklade, vyše 300 ich bolo. Vezmite si moju radu k srdcu, HUAWEI
USB modemy nekupujte. Ak sa ich nakoniec rozhodnete kúpiť, tak sa nečudujte.
Per každý prípad, tu su príkazy ktorými v Linuxe môžete zistiť model a verziu
firmware:
modem-cmd /dev/ttyUSB0 AT+GMR
modem-cmd /dev/ttyUSB0 AT+GMM
Pozor na to, že port na ktorom je modem pripojený sa môže meniť. Pripojenie
modemu overíte príkazom dmesg, alebo v súbore /var/log/messages. Príkaz
modem-cmd nájdete v balíčku modem-cmd.

Zupdatovať firmware v modeme, žiaľ, v Linuxe možné nie je. Pre model E156 je
tu linka na dashboard program, ktorý okrem iných vecí obsahuje aj ovládače pre
operačný systém Windows:
http://huaweifirmware.blogspot.com/2011/05/huawei-e156.html.

Pri niektorých modemoch je potrebné mať heslo umožňujúce update, to si môžte
nechať vypočítať tu:
http://a-zgsm.com/huawei.php.
Koniec technického intermezza.

Už po niekoľký krát v živote som sa uistil, že práca vyše 8 hodín na nohách v
obrovskej hale kde je v zime väčšia zima ako vonku nie je pre mňa. Ale kto
môže povedať, že šoféroval Google Street View auto, že? Len tak pomimo, nie je
to zložité, prevodovka je automatická, na veľkej LCD obrazovke monitoru sa
zobrazuju údaje viažúce sa k jazde a čo je najdôležitejšie, treba sledovať
svetlú výšku mostov, podjazdov, tunelov a tak podobne, aby ste kamerou
netrafili prekážku.

Slovákov nájdete všade. Aj v unimobunke pri sklade som stretol slečnu Slovenku
z Nitry. Kto by to bol povedal, že slečna, ktorá vyštudovala diplomaciu,
medzinarodne styky a cudzie jazyky (ehm, aj vám tie styky a jazyky znejú tak,
ehm, lascívne?) bude mať na starosti logistiku v takom zapadákove.

Aj napriek únave som sa rozhodol zachytiť pár obrázkov, niektoré dokonca aj
keď chvíľu nepršalo. Škoda, že sem nemôžem dať obrázky z pracoviska, určite by
nadchli industriálne ladených jedincov. Tak snáď sa vám ich podarí zazrieť pri
nejakej súkromnej predvádzacej akcii.

Na záver si dovolím parafrázovať jednu scénu z môjho obľúbeného filmu:

- Anything to declare?
- Yeah. Don't go to Belgium.

Fotky:


Zverejnené: 12. februára
Ako už mnohí z vás vedia, život ma opäť raz príjemne(?) prekvapil a podarilo sa
mi zamestnať sa v Zürichu. Každopádne to bude zaujímavá skúsenosť,
prrinajhoršom v štýle "tudy cesta nevede" :-) Priebežne vás na tejto stránke
budem obšťasňovať postrehmi a fotografiami z tejto (pre mňa) neobvyklej krajiny
a blízkeho okolia. Ako to už so zamestnaním zvykne byť ozvali sa z firmy
Adecco (najíma kontraktorov pre Google), že mám čo najskôr nastúpiť a nech sa
neondiem. Tak som im na to kývol, takéto ponuky sa vo svete IT neodmietajú, no
nie? Zohnal som si na týžden ubytovanie v hoteli, ubytovanie v podnájme, alebo
v prenájme sa vo Švajčiarsku zháňa obtiažne, nieto ešte z Čiech a bez znalosti
nemčiny.

Fotky z miesta pobytu.

Samozrejme, majú kopu inzertných stránok, ale to nič neznamená. Proces
prebieha tak, že zareagujete na inzerát (je dobré napísať motivačný list prečo
chcete akurát ich bývanie, kto ste, čo robíte, atď). Ak vám odpovedia, tak sa
po vyplnení naozaj nepríjemne zvedavého dotazníka dostanete do výberového
konania, v ktorom prenajímateľ na základe akýchsi obskurných pravidiel (nie,
peniaze, ktoré ste ochotní ponúnkuť nehrajú úlohu) vyberie víťaza. Ak sa chcete
ubytovať ako ja hneď a "len" na tri mesiace tak je to esšte horšie ako zlé.
Teda, ak nechcete bývať v "štúdiu" (rozumej jedna miestnosť v ktorej je všetko
od spálne cez kuchyňu až po záchod) vo vykričanej štvrti za 1400 CHF na mesiac.

Týždeň som dochádzal do práce vlakom z Gattikonu cca 20 minút. Hromadnú dopravu
majú v Zürichu prešpekulovanú (hustú aj trochu zložitú na porozumenie). Mesto
majú rozdelené do zón, doprava v niektorých zónach stojí viac ako v iných,
jazdia tu vlaky, električky, autobusy, trolejbusy a lode. Možno aj lanovky,
čert vie.

Nakoniec moje hľadanie ubytovania dobre dopadlo, moja milá sesternica mi po
známosti zohnala ubytovanie v Mellingene neďaleko Zürichu, nie je to vo
vykričanej štvrti, za spolubývajúceho mám Slováka, za oknom sa pohybujú kone.
Do práce, žiaľ, dochádzam hodinu. Nemal som si ten Kindle zabudnúť v Prahe, ej
veru nemal. Kúpil som si mesačník a pri knižke sa to cestovanie vo švajčiarskom
vlaku celkom dá zniesť.

Tak ako aj inde v Európe aj v Zürichu udreli mrazy. Snehu nám v meste
nenapadalo veľa, čo mne osobne vyhovuje, aj keď nemusím odhrabávať auto. No, to
som si myslel až do chvíle ako som sa vybral na výlet na vyhliadkovú vežu na
kopci Üetliberg. Dá sa tam veľmi jednoducho dostať s Hlavnej Stanice vlakom
S10. V ten deň pekne svietilo slnko, takmer bez utrpenia som si zvládol kúpiť v
automate cestovný lístok a úspešne som sa usadil vo vlaku. Mal som šťastie, že
som nastúpil na prvej zastávke, pretože hneď na ďaľších sa do vlaku začali
sypať rodiny s deťmi a so sánkami. Naozaj, takmer každý nastupujúci mal sánky,
boby, alebo aspon lopatu pod zadok. V duchu som si dosť intenzívne klepal na
čelo, ale po výstupe z vlaku som pochopil. Z Üetlibergu vedie 3,1 km dlhá lesom
vedúca sánkarská dráha. Takže nabudúce, dámy a páni, sánky do ruky a hybaj na
Üetliberg.
Hore na kopci majú dve veže, jednu vyhliadkovú a jednu televíznu. Nemám rád
hĺbky, ale keď už som sa dotrepal na horu, tak som si povedal, že sa vytrepem
aj na vežu. Bŕŕŕŕŕŕ. Taká zima mi už dlho nebola. V túžbe nastaviť foťák som
si dal dole rukavice, dobrá blbosť. Skoro mi tam hore odmrzli palce, to som ani
nevedel, že odmŕzanie periférnych častí tela tak bolí. Cvakol som pár fotiek na
panorámu a ponáhľal som sa dole. Panoráma je v niektorých miestach rozmazaná,
pretože, no, viď text vyššie.

Fotky z výletu.

A aby som nezabudol, myslíte už na podanie daňového priznania za minulý rok? Ja
som to začal vybavovať až zo Švajčiarska, no, neviem či som si to mohol ešte
viac skomplikovať. Ale vyzerá to byť na dobrej ceste, za čo ďakujem ľuďom v
Good Data, Bobovi a Ivanke.

Pre dnešok snáď toľko.

Fotky:

Posledná modifikácia:

Valid HTML 4.01!
Copyright (c) 2012 PAVUK